Hlinikáreň zničila celú obec

Až 1 380 obyvateľov sa muselo vysťahovať z 228 domov v Horných Opatovciach pri Žiari nad Hronom. Celý proces trval 10 rokov. O likvidácii dediny rozhodla československá vláda v roku 1960 o deväť rokov neskôr ju úradne zrušili.

Horné Opatovce pritom patrili k najstarším obciam Žiarskej kotliny. Obec doplatila na výstavbu závodu vyrábajúceho hliník. Škodlivé exhaláty fatálne zasiahli do životného prostredia. Zvieratá trpeli a hynuli, napadnutý sneh bol na druhý deň čierny.

Pamiatkou na obec sú už len starý cintorín, kultúrny dom, škola a kostol.  Všetko ostatné bolo zlikvidované. V blízkosti Kostola sv. Vavrinca je smetisko. Potomkovia vysťahovalcov to považujú za ďalšiu devastáciu územia.

Osud miestnych sa zmenil v roku 1951, keď vtedajšia vláda rozhodla, že v katastri o vybudujú strategický podnik. Niektorí mali najskôr radosť, že vďaka novému Závodu SNP nájdu prácu blízko domu.

 No už krátko po spustení výroby boli okná na domoch  nepriehľadné. Ľudia sa so športových aktivít vracali špinaví od čiernej mastnej hmoty. Z okolitých pasienkov sa nevracal dobytok, nevládal sa totiž hýbať, začali hynúť včely a ovocné stromy prestali rodiť plody. Životu v obci škodil fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov.

Vláda  tak pristúpila k rozhodnutiu, že obec zruší. Prví  predvídaví obyvatelia začali odchádzať už začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia.O výstavbe fabriky sa uvažovalo už od polovice roku 1950 a  mala slúžiť najmä zbrojárskemu priemyslu.

Postupne pribúdali prázdne domy, zostávali najmä starí ľudia. Väčšina vysťahovalcov skončila v susednom Žiari nad Hronom na nových sídliskách. Opustené územie Horných Opatoviec sa stalo mestskou časťou Žiaru nad Hronom.

Horné Opatovce sú prípad, keď človek výrazne zasiahol do krajiny tak, že ľudia tam nemohli ďalej už prežiť. Aj keď podobne zanikli viaceré obce, bolo to najmä kvôli výstavbe vodných priehrad. Horné Opatovce sú jedinou obcou, z ktorej sa ľudia museli vysťahovať pre znečistenie ovzdušia a pôdy. Dnes je hlinikáreň rozdelená medzi viacerých majiteľov.

Categories: Uncategorized

Kto znečisťuje životné prostredie v Bratislave?

Viaceré slovenské regióny so znečistením životného prostredia možno považovať za zaťažené oblasti z hľadiska znečistenia ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva. Znečistenie ovzdušia, pôdy znehodnotené biotopy či aj  znečistené povrchové a podzemné vody sú vážnou hrozbou.

 Až 60 percent obyvateľov žije na 25 percentách rozlohy územia  Slovenska práve v takomto prostredí. Centrá takýchto oblastí sú predovšetkým v aglomeráciách, na ktorých došlo k koncentrácii priemyslu i dopravy.

V okolí hlavného mesta sa na výraznom znečisťovaní ovzdušia podieľajú najmä emisie zo spaľovacích procesov pri výrobe tepla a elektrickej energie, z rafinérskej a petrochemickej, chemickej výroby na území mesta Bratislava.  

Najvýznamnejšie prostredie znečisťuje Slovnaft Bratislava a výrazne sa na ňom podieľa aj automobilová doprava.  Spôsobujú to najmä oxidy dusíka, emisie tuhých znečisťujúcich látok z priemyselných zdrojov. Pre znečistenie prostredia je významná aj prašnosť.

Do povrchových tokov v oblasti sa vypúšťajú mestské aj priemyselné odpadové vody, ktoré končia v rieke Dunaj. Kvalita vody v tejto oblasti je v rozmedzí II. – V. triedy. Zdroje znečistenia vôd sú najmä Čističky odpadových vôd Petržalka, Vrakuňa, Istrochem a v neposlednom rade aj Slovnaft Bratislava.

Oblasť v okolí Bratislavy je podstatne viac zaťažená odpadmi, ako iné lokality na Slovensku.  Problémom sú tiež skládky komunálneho a priemyselného odpadu. Najväčším producentom priemyselných odpadov na tomto území je spomínaný Slovnaft Bratislava.

Categories: Uncategorized